Veľakrát v poradenstve zaznie veta : '' no, ale musím dokrmovať umelým mliekom. '' alebo otázka : '' Aký máte názor na umelé mlieko? ''
Tieto slová majú vždy jedno spoločné - sú zastreté hanbou, pocitom zlyhania, akoby umelé mlieko bolo jedom. Akoby ste robili niečo zlé. Nemusíte sa hanbiť za kŕmenie bábätka umelým mliekom.
Nemusíte sa hanbiť priznať to pred laktačnou konzultantkou. Nemusíte sa hanbiť opýtať .
A prečo ?
Mojou úlohou je vniesť do vášho života radosť z roly mamy a zo života s bábätkom. Dojčenie často prináša mnoho útrap a každá maminka má inú kapacitu na ich zdolanie. A ak táto radosť a vaša spokojnosť má byť s umelým mliečkom, moja rola v tejto situácii je podpora. Pretože nie každá žena môže dojčiť. I keď pre to urobí všetko na svete.
A taktiež preto, že materské mlieko je vzorom pre to umelé. Keby to bolo s dojčením také jednoduché a samozrejmé a s bábätkami a ich mamkami tiež, nič také ako umelé mlieko by sa nemuselo vymyslieť a vyrobiť. Umelé mlieko je na trhu pre bábätká, ktoré nemôžu byť dojčené, pre mamky, ktoré nemôžu dojčiť. Pre bábätká, ktorých mliečna žľaza ich mamky nevytvorí viac.
Umelé mlieko nie je jed. Je to možnosť B, ak plán A nejde podľa predstáv.
Nemusíte sa hanbiť za kŕmenie UM.
A nemusíte sa hanbiť to pred nami priznať.
S láskou
